Kto je exekútor?
Exekútor je osoba, ktorá má splnomocnenie na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Exekútor exekučnú činnosť vykonáva nestranne a nezávisle, je viazaný iba Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.
Exekútor môže byť len fyzická osoba, ktorej Slovenská republika zverila časť práv a oprávnení, ktoré prislúchajú aj všeobecným súdom na nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí po splnení podmienok, ktoré sú zákonom ustanovené a len v tomto rozsahu a na tento účel jej priznala postavenie verejného činiteľa.
Za exekútora možno vymenovať len občana, ktorý je spôsobilý na právne úkony a to v plnom rozsahu. Ďalej to musí byť občan, ktorý dosiahol druhý stupeň vysokoškolského vzdelania v odbore právo v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní, ktoré vydala zahraničná vysoká škola. Exekútor musí byť bezúhonný, musí zložiť odbornú skúšku, musí mať 3 ročnú prax či už v exekučnú alebo súdnu, ktorá súvisí s výkonom rozhodnutia a nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu funkcie exekútora.
Súdneho exekútora vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti a vykonáva svoju činnosť ako slobodné povolanie. Všetci súdni exekútori sú členmi Slovenskej komory exekútorov.
Exekútor je viazaný rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Exekútor ako výkonný orgán musí z každého rozhodnutia súdu alebo exekučného súdu v exekučnom konaní vyvodiť dôsledky, ktoré sú v súlade s výkonom súdneho rozhodnutia. Podriadené postavenie exekútora voči súdom vyplýva aj z toho, že súd je viazaný len spôsobom, ktorý ustanovuje Ústava Slovenskej republiky. Exekútor má len zákonné postavenie a vykonáva svoju činnosť nezáväzne a nestranne. Nezávislosť exekútora nie je totožná s nezávislosťou súdov. Nezávislosť súdov je súčasťou pojmu právny štát a umožňuje riadenie fungovania orgánov súdnej moci. Exekútor je závislý len na právnom poriadnu Slovenskej republiky a na rozhodnutiach súdov, ktoré patria do sústavy exekučných orgánov. Preto nie je exekútor povinný rešpektovať pokyny štátnych orgánov alebo iných orgánov verejnej moci pri výkone exekučnej činnosti. Exekútor podlieha len štátnemu dohľadu vykonávanému Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Záruky nezávislosti exekútora vyplývajúci zo spôsobu akým je vymenovaný a odvolávaný, zo zákonných podmienok, za splnenia ktorých je možné exekútora preložiť do iného obvodu súdu prvého stupňa a z presného vymedzenia predpokladov na disciplinárny postih. Nestrannosť je podstatnou činnosťou exekútora. Nezávislosť len podmieňuje túto nestrannosť. Výber exekútora uskutočňuje výlučne oprávnený. Procesnou zárukou nestrannosti exekútora je možnosť aby bol exekútor z výkonu exekúcie odvolaný.
Aká je odmena exekútora?
Za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi podľa zákona odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada strateného času. Výšku odmeny exekútora a výšku primeraného preddavku ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis - vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Trovami exekúcie je odmena exekútora, ktorá sa rozlišuje podľa toho, či sa poskytuje za výkon exekúcie pri exekúcií na peňažné plnenie alebo pri exekúcií na nepeňažné plnenie.
Popri odmene patrí exekútorovi aj náhrada hotových výdavkov, ktoré vyhláška vymenúva len príkladom.
Trovy oprávneného, a teda hotové výdavky oprávneného, jeho zástupcu, ušlý zárobok oprávneného a jeho zákonných zástupcov, odmena za zastupovanie, v prípade, ak oprávneného zastupuje advokát, a preddavok na trovy exekúcie, ak sa nevymáha nárok na výživné. Tie isté druhy trov, okrem preddavku na odmenu exekútora platí aj povinný.
Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie v prípade, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný alebo ak došlo k zastaveniu exekúcie v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným v priebehu exekúcie. K trovám oprávneného patria trovy, ktoré oprávnený musel vynaložiť na dosiahnutie účelu exekúcie, t.j. nútený výkon exekučného titulu.
Povinný má nárok na náhradu trov exekúcie výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie a zastavenie zavinil oprávnený. Zavinenie môže spočívať v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie nevenoval pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil. Na rozdiel od náhrady trov oprávneného, o náhrade trov povinného rozhoduje exekučný súd. Podnet na takéto rozhodnutie podáva povinný a exekútor poskytuje súčinnosť, ktorý spočíva vo vyčíslení trov oprávneného.